Tajomstvo duchovného rastu pri zvestovaní
Larry sa v dome pána Komoriho príjemne bavil. Popíjal japonský čaj a jedol ryžové sušienky. Zrazu začali hostia vyťahovať svoje Biblie. Všetci sa naňho s očakávaním pozreli. „Mohli by ste s nami, prosím, prebrať študijnú látku teraz?“ opýtal sa pán Komori zdvorilo. Larry sa od prekvapenia nezmohol na slovo. Domnieval sa, že účelom stretnutia bolo pobaviť sa. Čo teraz? Larry už odučil veľa biblických hodín v kresťanskej jazykovej škole v Japonsku, kde pracoval. No všetky mal dopredu naplánované. Mohol ľahko prednášať poznatky o Biblii. Ale hovoriť spontánne o Bohu… to bolo iné. Už v detstve počul všetky biblické príbehy. Osobne však pre neho nič neznamenali. Robil to, o čom vedel, že sa Bohu nepáči. Preto sa držal stranou. Ako môže rozprávať o Bohu, ktorého vlastne nepozná? Keď tam tak sedel v kresle obklopený ľuďmi, ktorí čakali na jeho svedectvo, cítil sa na pokraji zrútenia. Vtom mu mysľou preletel verš o Duchu Svätom, ktorý dáva správne slová, keď máme vydať svedectvo. (Lukáš 12,12) V duchu sa pomodlil o Božiu pomoc a chytil sa najznámejšieho príbehu, na ktorý si spomenul – o stratenom synovi. Keď opisoval, ako Boh miluje dokonca aj tých, ktorí od neho odchádzajú, zistil, že hovorí priamo zo srdca. Jeho slová pôsobili. Prvýkrát v živote si uvedomil, ako veľmi ho Boh miluje. V ten večer Larry pokľakol vedľa postele a odovzdal svoj život Bohu, ktorý sa pre neho stal živým. To, že sa podelil o Božiu lásku, mu pomohlo naživo ju prežiť.
