Čo je peklo a kde sa nachádza?
V júli 1976 Gary Gilmore na čerpacej stanici zastrelil študenta, ktorý na nej pracoval ako brigádnik. Nasledujúci večer donútil so zbraňou v ruke mladého recepčného v moteli, aby mu vydal finančnú hotovosť. Potom prikázal mladíkovi, aby pokľakol a zastrelil ho zozadu do hlavy. Väčšina Američanov si myslela, že tento muž si za svoje chladnokrvné vraždy zaslúži smrť. No keď ho sudca štátu Utah odsúdil na smrť zastrelením, v národe sa rozpútal spor. Vďaka Najvyššiemu súdu nebol v Spojených štátoch už takmer desať rokov nikto popravený. Plynové komory a elektrické kreslá zaháľali a predstava obnovenia ich činnosti nedávala mnohým spať. Právnici, ktorí sa odvolávali na právo na život, sa zúfalo snažili nájsť dôvody na zastavenie Gilmorovej popravy, aj keď sám Gilmore vyhlásil, že chce zomrieť. Skupiny odporcov trestu smrti hlasno protestovali a najvyšší trest nazývali neľudským „pohanským rituálom“. Iní tvrdili, že trest smrti je odstrašujúcim prostriedkom pre potenciálnych zabijákov. Správcovi štátnej väznice v Utahu dokonca telefonovalo niekoľko mužov so žiadosťou, aby sa mohli pripojiť k popravčej čate. Napätie rástlo. Bolo správne, aby štát usmrtil Garyho Gilmora? Naozaj mu nebolo pomoci? A keď už trest smrti – ako čo najľudskejšie popraviť odsúdených zločincov? Niektorí tvrdili, že najmenej bolestivá je smrtiaca injekcia. Iní, že smrť obesením je zas najrýchlejšia. No po celý ten čas, čo sa vzrušene diskutovalo o vrahovom osude, nikto ani nepomyslel na ďalšiu z možností.
