Tajomstvo rastu v spoločenstve
Začiatkom šesťdesiatych rokov brat Andrew, Holanďan, previezol autom náklad Biblií cez komunistami prísne strážené rumunské hranice. Ubytoval sa v hoteli a začal sa modliť, aby mu Pán Boh pomohol nájsť tie kresťanské spoločenstvá, ktoré by najlepšie využili jeho výtlačky Písma. Cez víkend Andrew zašiel za recepčným hotela a opýtal sa ho, kde by mohol nájsť najbližší kostol. Recepčný sa na neho udivene pozrel a odpovedal: „Takých, aké hľadáte vy, tu veľa nemáme. A okrem toho by ste nerozumeli jazyku.“ „Možno neviete,“ odvetil Andrew, „že kresťania majú spoločný jazyk.“ „Naozaj? A aký?“ „Volá sa jazyk agape.“ Recepčný o tom nikdy predtým nepočul, ale Andrew ho uistil: „Je to najkrajší jazyk na svete.“ Andrew našiel niekoľko náboženských skupín a podarilo sa mu dohodnúť si stretnutie s predstaviteľmi jednej denominácie. Nanešťastie, títo muži, podobne ako Andrew, ovládali síce niekoľko európskych jazykov, no zistili, že ani jeden z nich im nie je spoločný. A tak iba sedeli a pozerali jeden na druhého. Andrew so svojím drahocenným nákladom prešiel tisícky nebezpečných kilometrov, ale teraz sa zdalo, že neexistuje spôsob, ako rozoznať, či sú títo muži skutoční kresťanskí bratia alebo nasadení udavači. Vtom Andrew na stole v ich kancelárii zbadal rumunskú Bibliu. Okamžite vytiahol svoju holandskú a otvoril ju v 1. liste Korinťanom 16,20. Ukázal na názov knihy, ktorému rozumeli. Ich tváre sa ihneď rozžiarili. Rýchlo si nalistovali rovnakú kapitolu a verš v svojej rumunskej Biblii a čítali: „Pozdravujú vás všetci bratia. Pozdravte sa navzájom svätým bozkom.“ Muži sa na vzácneho hosťa usmiali a potom jeden z nich zalistoval vo svojej Biblii a našiel Príslovia 25,25. Andrew si tento verš vyhľadal a prečítal: „Dobrá povesť z ďalekej krajiny je ako chladná voda prahnúcemu hrdlu.“
